VOLANIE

Opustili svetský život, rodinu, prácu a vstúpili do kláštora

V KINÁCH OD 31. 10. 2019

Opustili svetský život, manželku, deti, prácu a vstúpili do kláštora.

Cez portréty troch mníchov zachytáva celovečerný dokumentárny film Erika Prausa neopakovateľnú duchovnú atmosféru a mystiku pravoslávneho kláštora Počájivská lávra, ktorý leží na kopci nad mestečkom Počájiv v Ternopiľskej oblasti na západe Ukrajiny. Otcovia Gabriel, Vicilentius a Nazarij sa tu zbavili traumatizujúcej minulosti, dosiahli pokoj a vyrovnanosť a našli zmysel života.

Ich príbehy sú metaforami zduchovnenia a očistenia od ľudských vášní na pozadí divokej ukrajinskej reality. Pod tlakom materiálnej biedy a duchovného zúfalstva navštevujú toto pútnické miesto masy veriacich, aby načerpali nové sily a odpustenie.

Film s úctou pozoruje každodenný život mníchov, ale všíma si aj okázalú nádheru kláštorného prostredia. Cesta viery nie je len výsadou vyvolených. Je otvorená pre každého, kto pocíti „volanie“.

TRAILER

POČAJEVSKÁ LÁVRA

Podľa legendy z 13. storočia sa na Počajevskej skale na západe Ukrajiny pustovným mníchom a pastierovi zjavila presvätá Bohorodička. Na mieste zjavenia zanechala otlačok svojej stopy a z tohto miesta začal vyvierať prameň liečivej vody.

Posvätnosť miesta vnímajú pravoslávni veriaci aj kvôli príbehu sv. Jova (1551-1651), ktorému pripisovali liečivé schopnosti a ikone presvätej Bohorodice, ktorá má podľa legiend zázračnú moc.

Od tých čias na tomto mieste stojí počajevský kláštor, ktorý spravujú pravoslávni mnísi.

ÚČINKUJÚCI

Otec Gabriel

Otec Gabriel

Otec Gabriel vyrastal v ateistickej rodine, nechodil do kostola, náboženská náuka mu bola cudzia. Kláštor prvýkrát vo svojom živote navštívil v 29. rokoch so svojim priateľom a pocítil, že našiel domov. Už v ňom zostal.

Otec Vicilentius

Otec Vicilentius

Otec Vicilentius žil v mladosti akčným životom, čo obnášalo extrémne športy, drogy, tanečné techno parties. V istej fáze sa mu bezstarostný život začal rúcať a ocitol sa v problémoch, ktoré sa čoraz viac prehlbovali. Zacyklenie v nich preťal až príchod do kláštora, kde našiel pokoj.

Otec Nazarij

Otec Nazarij

Otec Nazarij po páde komunizmu začal podnikať v stavebníctve. Vo svojom biznise sa neštítil praktík typických pre 90-te roky, ktoré boli často na hrane zákona. Nečakane prišiel však zlom. Vzdal sa nahonobeného majetku, rozhodol sa žiť v osamotení bez rodiny a vstúpil do kláštora.

ZAUJÍMAVOSTI

Sľuby

Kto sa stáva mníchom, musí zložiť 3 sľuby. Prvý je sľub poslušnosti. Druhý je sľub chudoby a tretí sľub je celibát.

Prečo Počájev?
Režiséra priviedla do tohto kláštora práca na jednom televíznom projekte. Počajivská lávra v ňom zanechala hlboký dojem, preto sa rozhodol nakrútiť film Volanie. 
Strižňa
Bolo nakrútených 65 hodín materiálu a práce v strižni trvali 1 rok. Strihač s režisérom pozerali na film z 2 rôznych uhlov. Strihač ako neveriaci a režisér ako veriaci. Išlo teda o veselú konfrontáciu.
Hranice
Štáb mal problémy prekračovať hranice. 600 km cesta sa skončila na hraniciach v pokazenom aute. Inokedy zas štáb zastihol štrajk a vyhlásené stanné právo, hranice boli nepriechodné. Za ostatných okolností sa na hraniciach čakalo iba 4-8 hodín.
Mnísi

Režim v kláštore môže navonok pôsobiť ťažko a mnísi veľmi vážne. Po dlhšej dobe v kontakte so štábom, sa začali z úctyhodných a vážnych osôb stávať veselí otvorení ľudia.

Pravidlá
Uzavretá komunita v kláštore má svoj harmonogram a pravidlá. Štáb sa počas nakrúcania musel prispôsobovať týmto pravidlám, pričom najťažší bol zákaz fajčenia a akýchkoľvek alkoholických nápojov. Vegetariánsku stravu štáb znášal o niečo lepšie s výnimkou režiséra, ktorý si tajne nosil mäsové konzervy.
O Počajevskej lávre

Počajevská lávra teraz patrí Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi. Bohu tu slúži okolo 140 mníchov.

Podľa legendy z 13. storočia sa na Počajevskej skale na západe Ukrajiny pustovným mníchom a pastierovi zjavila presvätá Bohorodička. Na mieste zjavenia zanechala otlačok svojej stopy a z tohto miesta začal vyvierať prameň liečivej vody. Posvätnosť miesta vnímajú pravoslávni veriaci aj kvôli príbehu sv. Jóba Počajevského (1551-1651), ktorému pripisovali liečivé schopnosti a ikone svätej Bohorodičky, ktorá má podľa legiend zázračnú moc. Od tých čias na tomto mieste stojí počajevský kláštor, ktorý spravujú pravoslávni mnísi.

Jeden z prvých zázrakov Ikony presvätej Boharodičky Počajevskej sa udial v roku 1597 u Filipa Kozického, ktorý bol od narodenia slepý. Jeho sestra Anna Gojská, ktorá Ikomu dostala v roku 1559 od rímskeho metropolitu Volyňa presvedčila brata, aby sa pred ikonou Matky Božej pomodlil. Potom, ako tak vykonal, sa mu zrak zázračne vrátil. Po tomto zázraku sa Gojská rozhodla, že posvätnú ikonu daruje Počajevskej lávre. Okrem posvätnej ikony Gojská venovala tiež rozľahlé poľnohospodárske a lesné pozemky, ktoré sa nachádzali v blízkosti lávry, vďaka čomu sa lávra mohla začať rozrastať. Pri svätej ikone sa v Počajevskej lávre začali diať veľké zázraky a mnohé uzdravenia veriacich, ktorí k nej s vierou prichádzali.

Jeden počajevský mních bol zajatý Tatarmi. Počas svojho zajatia často spomínal na veľkolepé Počajevo s množstvom chrámov a svätýň, povznášajúcimi bohoslužbami a cirkevnými spevmi. Najviac sa mu za miestom cnelo keď nadišiel deň pamiatky zosnutia presvätej Bohorodičky. Mních so slzami v modlitbách prosil presvätú Bohorodičku, aby ho vyslobodila z jeho zajatia. Zrazu všetky steny žalára zmizli a mních sa ocitol v milovanej lávre. Tá bola zaplnená veriacimi, ktorí prišli spoločne osláviť sviatok Zosnutia Panny Márie. Tento zázrak je dodnes ikonograficky zobrazený v hlavnom chráme Počajevskej lávry, kde sú umiestnené aj okovy väzneného mnícha.

Veľkú pomoc poskytla Matka Božia taktiež ochrancom Počajevskej lávry roku 1675 . V lete, keď okolo zúrila Zbaražská vojna, pluky Tatarov, pod vedením chána Hurredina, sa dostali až k múrom Počajevskej lávry a obkľúčili ju z troch strán. Poväčšine drevené múry však neboli dobre zabezpečené. Jedinou nádejou mníchov bolo prosiť o pomoc Matku Božiu. Tí sa v slzách modlili k ikone Presvätej Bohorodičky a pri svätých pozostatkoch ctihodného Jóba Počájevského. Ráno 5. augusta (podľa cirkevného kalendára 23.júla) s východom slnka, kedy sa Tatari chystali na ďalší útok zrazu mnísi začali spievať: „Vzbranoj Vojevodě Pobeditělnaja,…“ a nad chrámom na oblaku sa zjavilo zjavenie, ktoré videli aj samotní Tatari. V svetle slnečných lúčov sa zjavila Matka Božia, ktorá držala nad Počájevom svoj ochranný omofor, ktorým akoby rozprestierala nad miestom svoju moc.

Okolo Matky Božej sa nachádzalo množstvo anjelov vo vojenských rovnošatách, s plamennými mečmi v rukách, a spolu s anjelmi tam bol prítomný aj ctihodný Jób, ktorý sa nachádzal v priamej blízkosti Matky Božej a skláňal sa pred ňou a prosil ju o záchranu lávry. Tatarom sa zdalo, že nebeské vojsko na nich útočí, a preto začali strieľať zo svojich lukov na Božiu Matku, anjelov i ctihodného. Jóba. Šípy, ktoré vystrelili, sa ale obrátili a vrátili späť, pričom zranili strelcov samotných. Útočníkov zachvátil zmätok a začali utekať preč.

Pamiatka Počajevskej ikony Presvätej Bohorodičky sa oslavuje dvakrát ročne: 5. augusta / 23. júla (pamiatka oslobodenia Počajevskej lávry od Tureckého obkľúčenia, a zjavenie sa Presvätej Bohorodičky na oblaku nad Počajevskou lávrou) a taktiež 21. / 8. septembra v deň sviatku Narodenia Presvätej Bohorodičky.

NOVINKY

Svetová premiéra na festivale Ji.hlava

Svetová premiéra na festivale Ji.hlava

Máme veľkú radosť, že film Volanie / The Calling bol vybraný naMezinárodní festival dokumentárních filmů Ji.hlava, ktorý sa uskutoční od 24. do 29. októbra 2019. Náš film bude uvedený v svetovej premiére a o priazeň poroty sa bude uchádzať v sekcii Medzi...

Ocenenie fimu Volanie na MFF Cinematik

Ocenenie fimu Volanie na MFF Cinematik

Film Volanie / The Calling získal na medzinárodnom filmovom festivale Cinematik cenu primátora mesta Piešťany. Porota vyzdvihla najmä vôľu hľadať cestu k spiritualite novým a citlivým spôsobom, v dôsledku čoho film v divákoch oslovuje túžbu po presahu, ktorá je...

PREMIETANIA

Nové premietania priebežne dopĺňame. Ak máte záujem, aby bol film premietaný aj v kine vo vašom meste, stačí, ak na to upozorníte prevádzkovateľa vášho kina. Film majú prostredníctvom nášho distributéra všetky kiná v ponuke.

Bratislava

Kino Lumière

Špitálska 4, 811 08 Bratislava | web | mapa
28.10.2019 (Slávnostná distribučná premiéra) (pondelok)

Kino Mladosť

Hviezdoslavovo nám. 17, Bratislava | web | mapa
31.10.2019 (štvrtok)
Košice

KINO ÚSMEV

Kasárenské námestie 1, 040 01 Košice | web | mapa
15.06.2019 - 20:00 (Art Film Fest Košice - slovenská premiéra) (sobota)
03.11.2019 (nedeľa)

KINO SLOVAN

Hlavná 59, 04001 Košice | web | mapa
16.06.2019 - 11:30 (Art Film Fest Košice) (nedeľa)
Piešťany

Kino Fontána

Beethovenova, 921 01 Piešťany | web | mapa
13.09.2019 - 10:00 (MFF Cinematik) (piatok)
Jihlava

DKO Ltd.

Tolstého 1455/2, 586 01 Jihlava, Česko | web | mapa
25.10.2019 (Ji.hlava - Svetová premiéra) (piatok)
Levice

FK Otáznik

Andrea Sládkoviča 2, 934 01 Levice | web | mapa
30.10.2019 (streda)
Poprad

FK Poprad pri kine Tatran

Námestie svätého Egídia 43/86, 058 01 Poprad | web | mapa
04.11.2019 (pondelok)
Prešov

FK Pocity

Mestská Oáza, Okružná 59, Presov | web | mapa
05.11.2019 (utorok)
Bardejov

Kino Žriedlo Bardejov

085 01 Bardejov | web | mapa
05.11.2019 (utorok)
Svidník

FK Podduklianské stredisko

089 01 Svidník | web | mapa
06.11.2019 (streda)
Humenné

Kinoklub Fajn

Gorkého 1555/1, 066 01 Humenné | web | mapa
07.11.2019 (štvrtok)
Spišská Nová Ves

FK KMC pri kine Mier

Šafárikovo námestie, 052 01 Spišská Nová Ves-Mier | web | mapa
12.11.2019 (utorok)
Modra

Kino Mier

Kalinčiakova 4, 900 01 Modra | web | mapa
14.11.2019 (štvrtok)

PRESSKIT

SYNOPSA

Opustili svetský život, manželku, deti, prácu a vstúpili do kláštora. Cez portréty troch mníchov zachytáva celovečerný dokumentárny film Erika Prausaneopakovateľnú duchovnú atmosféru a mystiku pravoslávneho kláštora Počájivská lávra, ktorý leží na kopci nad mestečkom Počájiv v Ternopiľskej oblasti na západe Ukrajiny. Otcovia Gabriel, Vicilentius a Nazarij sa tu zbavili traumatizujúcej minulosti, dosiahli pokoj a vyrovnanosť a našli zmysel života. Ich príbehy sú metaforami zduchovnenia a očistenia od ľudských vášní na pozadí divokej ukrajinskej reality. Pod tlakom materiálnej biedy a duchovného zúfalstva navštevujú toto pútnické miesto masy veriacich, aby načerpali nové sily a odpustenie. Film s úctou pozoruje každodenný život mníchov, ale všíma si aj okázalú nádheru kláštorného prostredia. Cesta viery nie je len výsadou vyvolených. Je otvorená pre každého, kto pocíti „volanie“.

TECHNICKÉ DETAILY
Názov:Volanie
Jazyky dialógov:Rusky, Ukrajinsky
Titulky:Slovenské, Anglické
Dĺžka:70 min.
Filmový formát 2K:2K Scope (2.39:1) Resolution: 2048×858 FPS:25/1
Filmový formát 4K:4K Scope (2.39:1) Resolution: 4096×1716 FPS:25/1
Zvukový format:Dolby 5.1
Nosič:DCP 25p, Blu-ray, DVD
Žáner:Dokumentárny film
Copyright:Filmpark production s.r.o.
Rok výroby:2019
Status:Svetová premiéra, Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jihlava 2019 (Medzi moří)
Oficiálna stránka:www.filmvolanie.sk
Facebook stránka:facebook.com/volanie
Trailer Youtube:youtu.be/BpkUiYOEcyo
ROZHOVOR S REŽISÉROM

Čo vás priviedlo k myšlienke natočiť film o mníchoch?

„Nikdy by mi nenapadlo, že budem nakrúcať v kláštore. Náš prvotný zámer bol nakrútiť krátky film o pútnickom mieste. Pri prvej návšteve ma však kláštor oslovil silnou mystickosťou a to ma inšpirovalo k nakrúteniu zaujímavého trojportrétu o vnútornej premene človeka.“

Volanie kladie popri obsahu veľký dôraz na vizuálne aj hudobné stvárnenie. Docielili ste takúto hĺbku filmu vďaka jedinečnosti prostredia, alebo sa pod celkový dojem podpísala najmä šikovnosť a umelecké oko štábu?

„Prostredie nám hralo do karát svojou vizuálnosťou. Kameranovi Petrovi Kováčovi sa podarilo atmosféru miesta dokonale zachytiť. Štáb bol skvelý, máme na výsledku všetci veľký podiel.“

Považujete sa za človeka, ktorý sám dokáže vnímať akési duchovné „volanie“?

„Nie som praktizujúci kresťan, ale verím. Občas to „volanie“ hľadám ako mnohí iní.“

V kláštore Počajívská lávra žije okolo 400 mníchov. Prečo ste si pre film Volanie vybrali ako hlavných protagonistov práve otca Gabriela, otca Vicilentia a otca Nazarija?

„Najprv som spoznal otca Gabriela. Ten plní v kláštore akúsi reprezentatívnu funkciu. Dovolím si povedal, že s ním som sa celkom skamarátil. On ma neskôr zoznámil s otcom Nazarim, ktorého životný príbeh ma okamžite oslovil. Nazarij mi neskôr odporučil mladého otca Vicilentiusa. Všetci po dlhšom presviedčaní nakoniec súhlasili.“

Počajivskú lávru ročne navštívia tisíce veriacich, ktorí tu hľadajú útechu, povzbudenie, pokoj. Čo ste si z návštevy kláštora odniesli vy?

„Poznanie. Neprišli sme tam hľadať ako pravoslávni veriaci spásu alebo útechu. Som rád za túto skúsenosť v živote, sám som sa nad svojim životom odvtedy mnohokrát zamýšľal. Tiež som si vďaka nemu mnoho o kresťanstve naštudoval, aby som lepšie pochopil našich protagonistov. Uznávam Ježiša Krista, pretože pomenoval elementárny zákon lásky.“

Film tvoria úprimné výpovede troch hlavných postáv- otca Gabriela, otca Vicilentia a otca Nazarija. Okrem toho jeho atmosféru dopĺňajú zábery ukrajinskej chudoby, ktorá je v ostrom kontrastne s tým, čo väčšina ľudí u nás pozná. Ako na vás pôsobil kontrast asketického života mníchov, hľadajúcich pokoj a mierumilovná, avšak okázalá krása kláštorného prostredia?

„Mnísi v kláštore nemajú dlhodobé ciele. Nenaháňajú sa za nadobúdaním hmotných statkov, ich život nemotivuje túžba po úspechu. Potlačili vlastné egá, sú držaní v pokore. Pre nás, ľudí mimo kláštora, môže byť takýto život nepochopiteľný. Vzdať sa všetkého svetského je pre mnohých nepredstaviteľná obeta. Napokon, nie je to ľahké ani pre samotných mníchov. Tiež s tým musia v hlave bojovať. Architektúra pravoslávneho kresťanstva je však honosná, typické sú bohato zdobené ikonostasy. Týmto spôsobom sa ukazuje postavenie cirkvi v krajine.“

ZÁVEREČNÉ TITULKY

Réžia
Erik Praus

Kamera:
Peter Kováč

Strih:
Peter Harum, ASFS

Dramaturgia:
Ingrid Mayerová
Jan Gogola

Hudba:
David Kollar

Zvuk:
Michal Džadoň

Producent:
Peter Neveďal

Produkcia za RTVS:
Tibor Horváth

Asistent produckie:
Oľga Marošová
Dominika Jurkiewicz
Andrej Melnik
Natalii Melnik

Dramaturg za RTVS:
Mária Šnircová

Grading:
Peter Harum

Mix zvuku:
Michal Džadoň
Bohumil Martinák

Letecké zábery:
Stano Gužák

Animácia:
Peter Harum

Spev:
Miroslav Humeník

Preklady:
Andrej Melnik
Natalii Melnik
Zoya Zorkina
Pavol Janík
Ivan Palúch

Odborná spolupráca:
Otec Jan Rusín
Otec Jakub Jacečka

Špecálne poďakovanie:
Metropolita Vladimír
Honorárny konzul Ukrajiny v SR Stanislav Obický
Mníšske bratstvo Počajev
Peter Maroš
Katarína Rusínová
Lucia Praus
Martin Palúch

Poďakovanie:
Marek Leščák
Rado Dúbravský
Marek Kuboš
Dušan Trančík
Anna Ryndová
Peter Morávek
Anna Harumová
Pavol Harum
Darinka Móžiová
Stanislava Auxtová
Janka Zibríková
Father Dimitrij
Eva Kahancová
Tomáš Hudák
Miro Ulman
Lea Pagáčová
Nykola Košnárová
Marek Kundlák
Milan Dančo
Pavol Pekarčík
Martin Kočiško

S finančnou podporou

        

©
FILMPARK PRODUCTION S.R.O.
ROZHLAS A TELEVÍZIA SLOVENSKA
2019

www.filmvolanie.sk

FOTOGRAFIE Z NAKRÚCANIA

TVORCOVIA

Erik Praus

Erik Praus

réžia

(1979, Banská Bystrica) vyštudoval v Bratislave odbor Filmová dokumentárna tvorba na FTF VŠMU . Po študentských filmoch Recyklátor (2009) a Muzikanti (2011), debutoval dokumentárnym filmom Zem, ktorá hľadá svojej nebo (2016). Jeho ďalším celovečerným dokumentárnym filmom bude Volanie (2019).

Peter Neveďal

Peter Neveďal

producent

Vyštudoval Filmovú a televíznu fakultu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Pracoval na dokumentárnych, hraných a animovaných filmoch, ako aj na televíznych seriáloch. Pôsobil tiež v Audiovizuálnom fonde ako člen komisie dokumentárnych filmov. Založil produkčnú spoločnosť Filmpark production, kde vyvíja a produkuje celovečerné dokumentárne filmy, hrané filmy, animované filmy a seriály. V súčasnosti je členom Slovenskej filmovej a televíznej akadémie, Asociácie nezávislých producentov a Slovenskej asociácie producentov animovaných filmov. Vyučuje ako interný predagóg na Akadémii umení v Banskej Bystrici.

Peter Kováč

Peter Kováč

kamera

Absolvent dokumentárnej tvorby na Akadémii umení v BB. Preferuje pevné sklá a otvorenú clonu. Je šťastne ženatý. Má troch synov.

Peter Harum

Peter Harum

strih

Absolvoval štúdium strihovej skladby na VŠMU v Bratislave. Medzi najúspešnejšie filmy patrí autorský dokumentárny film Vladkova cesta (2010 – Cena Literárneho fondu za umelecký výkon v oblasti dokumentárneho filmu), Ja som baník, kto je viac (réžia: Roman Fábian, 2012 – Grand prix na festivale Áčko 2012, nominácia na festivale v Amsterdame.), Banícky chlebíček (réžia: Roman Fábian, 2013), Cigáni idú do volieb (réžia: Jaro Vojtek, 2012 – Zvláštne uznanie za mimoriadne kvalitnú strihovú zložku filmu – ocenenie Silver Eye 2012), Tak ďaleko, tak blízko (réžia: Jaro Vojtek, 2014 – národná nominácia na EFA, národná cena Igric pre dokumentárny film, Slnko v sieti v kategórii dokumentárny film). 

Ingrid Mayerová

Ingrid Mayerová

dramaturgia

Absolvovala FAMU Praha, neskôr Summer Acedemy of Cultural Management Rady Európy v Salzburgu. Venuje sa dramaturgii dokumentárnych filmov. Pedagogička a vedúca Ateliéru dokumentárnej tvorby FTF VŠMU v Bratislave. Vymenovaná za profesorku v odbore Filmové umenie a multimédiá. 

Bibliografia: Miklós Jancsó (monografia, Praha), Dramaturgia nehranej audiovizuálnej tvorby (učebnica, Bratislava), Základná dokumentárna škola (zostavovateľka zborníka, Bratislava), Ostáva človek Martin Slivka (spoluzostavovateľka monografie, Bratislava), Autor-viz-meze-televize (spoluzostavovateľka zborníka, Praha).

Výber z filmografie: scenár televízneho filmu Machinko, spoluautorka scenára filmu Martin Slivka muž ktorý sadil stromy, réžia dokumentárnych filmov Rozhovory o príbehu, Nataša Bohumila Jolana. Autorka dokumentárneho cyklu Ženy o ženách, autorka triptychu  Iné ženy, dramaturgička/autorka námetov dokumentárnych cyklov Čarovný svet animovaného filmu, Slovenské kino, Pánovi učiteľovi, Prvá, Biele vrany a hrdinovia medzi nami, Môj emigrant  a celovečerných dokumentárnych filmov Afgánske ženy za volantom, Absolventi, Súď ma a skúšaj, Prešiel som hranicu, Lyrik, Zem ktorá hľadá svoje nebo, Svetlé miesto, Neviditeľná, Volanie.

David Kollár

David Kollár

hudba

David Kollar pôsobí na hudobnej scéne viac ako desaťročie, ako autor a interpret, ktorý sa venuje jazzovej, ambientnej elektronickej hudbe, filmovej hudbe a divadelnej hudbe. Doposiaľ vydal desať albumov a pripravil hudbu k štyrom kinofilmom, piatim divadelným predstaveniam z toho k dvom v Poľsku a k dvom v Česku. V apríli 2017 bol nominovaný slovenskou filmovou a televíznou akadémiou na národnú cenu Slnko v sieti za najlepšiu hudbu roku 2016 k filmu Stanko. V roku 2013 Bol zaradený́ medzi TOP- gitaristov roka v Guitar Moderne Magazín v NY. V roku 2017 hosťoval v dvoch skladbách na albume Stevena Wilsona To The Bone. Uvedený album viedol v progrockových rebríčkoch v Európe. David bol nominovaný na cenu Radio Head awards v kategórii Album roka 2013 a 2015. Hudba.sk, nominácia na album roka 2016 a TOP album Ádécouvrir Absolument France 2013. V roku 2019 získal cenu za prínos do hudby. Spolupracuje s hudobníkmi z celého sveta. Napríklad: Erik Truffaz, Steven Wilson, Tim Bowness, Pat Mastelotto, Trey Gunn, Arve Henriksen a ďalší… David je považovaný za naproduktívnejšieho umelca,mladej generácie súčasnej doby. 

KONTAKT NA PRODUCENTA

Filmpark production, s.r.o.
Peter Neveďal
peter@filmpark.sk – www.filmpark.sk
+421 905 455 234

filmvolanie@filmvolanie.sk
www.FILMVOLANIE.sk
www.facebook.com/volanie

NAPÍŠTE ŠTÁBU

10 + 3 =