Otec Gabriel vyrastal v ateistickej rodine, nechodil do kostola, náboženská náuka mu bola cudzia. Kláštor prvýkrát vo svojom živote navštívil v 29. rokoch so svojim priateľom a pocítil, že našiel domov. Už v ňom zostal.

Otec Vicilentius žil v mladosti akčným životom, čo obnášalo extrémne športy, drogy, tanečné techno parties. V istej fáze sa mu bezstarostný život začal rúcať a ocitol sa v problémoch, ktoré sa čoraz viac prehlbovali. Zacyklenie v nich preťal až príchod do kláštora, kde našiel pokoj.

Otec Nazarij po páde komunizmu začal podnikať v stavebníctve. Vo svojom biznise sa neštítil praktík typických pre 90-te roky, ktoré boli často na hrane zákona. Nečakane prišiel však zlom. Vzdal sa nahonobeného majetku, rozhodol sa žiť v osamotení bez rodiny a vstúpil do kláštora.

(1979, Banská Bystrica) vyštudoval v Bratislave odbor Filmová dokumentárna tvorba na FTF VŠMU . Po študentských filmoch Recyklátor (2009) a Muzikanti (2011), debutoval dokumentárnym filmom Zem, ktorá hľadá svojej nebo (2016). Jeho ďalším celovečerným dokumentárnym filmom bude Volanie (2019).

Vyštudoval Filmovú a televíznu fakultu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Pracoval na dokumentárnych, hraných a animovaných filmoch, ako aj na televíznych seriáloch. Pôsobil tiež v Audiovizuálnom fonde ako člen komisie dokumentárnych filmov. Založil produkčnú spoločnosť Filmpark production, kde vyvíja a produkuje celovečerné dokumentárne filmy, hrané filmy, animované filmy a seriály. V súčasnosti je členom Slovenskej filmovej a televíznej akadémie, Asociácie nezávislých producentov a Slovenskej asociácie producentov animovaných filmov. Vyučuje ako interný predagóg na Akadémii umení v Banskej Bystrici.

Absolvent dokumentárnej tvorby na Akadémii umení v BB. Preferuje pevné sklá a otvorenú clonu. Je šťastne ženatý. Má troch synov.

Absolvoval štúdium strihovej skladby na VŠMU v Bratislave. Medzi najúspešnejšie filmy patrí autorský dokumentárny film Vladkova cesta (2010 – Cena Literárneho fondu za umelecký výkon v oblasti dokumentárneho filmu), Ja som baník, kto je viac (réžia: Roman Fábian, 2012 – Grand prix na festivale Áčko 2012, nominácia na festivale v Amsterdame.), Banícky chlebíček (réžia: Roman Fábian, 2013), Cigáni idú do volieb (réžia: Jaro Vojtek, 2012 – Zvláštne uznanie za mimoriadne kvalitnú strihovú zložku filmu – ocenenie Silver Eye 2012), Tak ďaleko, tak blízko (réžia: Jaro Vojtek, 2014 – národná nominácia na EFA, národná cena Igric pre dokumentárny film, Slnko v sieti v kategórii dokumentárny film) a hraný film STANKO u ktorého bol nominovaný na národnú cenu Slnko v sieti za strih. Je členom Asociácie slovenských filmových strihačov.

Absolvovala FAMU Praha, neskôr Summer Acedemy of Cultural Management Rady Európy v Salzburgu. Venuje sa dramaturgii dokumentárnych filmov. Pedagogička a vedúca Ateliéru dokumentárnej tvorby FTF VŠMU v Bratislave. Vymenovaná za profesorku v odbore Filmové umenie a multimédiá. 

Bibliografia: Miklós Jancsó (monografia, Praha), Dramaturgia nehranej audiovizuálnej tvorby (učebnica, Bratislava), Základná dokumentárna škola (zostavovateľka zborníka, Bratislava), Ostáva človek Martin Slivka (spoluzostavovateľka monografie, Bratislava), Autor-viz-meze-televize (spoluzostavovateľka zborníka, Praha).

Výber z filmografie: scenár televízneho filmu Machinko, spoluautorka scenára filmu Martin Slivka muž ktorý sadil stromy, réžia dokumentárnych filmov Rozhovory o príbehu, Nataša Bohumila Jolana. Autorka dokumentárneho cyklu Ženy o ženách, autorka triptychu  Iné ženy, dramaturgička/autorka námetov dokumentárnych cyklov Čarovný svet animovaného filmu, Slovenské kino, Pánovi učiteľovi, Prvá, Biele vrany a hrdinovia medzi nami, Môj emigrant  a celovečerných dokumentárnych filmov Afgánske ženy za volantom, Absolventi, Súď ma a skúšaj, Prešiel som hranicu, Lyrik, Zem ktorá hľadá svoje nebo, Svetlé miesto, Neviditeľná, Volanie.

David Kollar pôsobí na hudobnej scéne viac ako desaťročie, ako autor a interpret, ktorý sa venuje jazzovej, ambientnej elektronickej hudbe, filmovej hudbe a divadelnej hudbe. Doposiaľ vydal desať albumov a pripravil hudbu k štyrom kinofilmom, piatim divadelným predstaveniam z toho k dvom v Poľsku a k dvom v Česku. V apríli 2017 bol nominovaný slovenskou filmovou a televíznou akadémiou na národnú cenu Slnko v sieti za najlepšiu hudbu roku 2016 k filmu Stanko. V roku 2013 Bol zaradený́ medzi TOP- gitaristov roka v Guitar Moderne Magazín v NY. V roku 2017 hosťoval v dvoch skladbách na albume Stevena Wilsona To The Bone. Uvedený album viedol v progrockových rebríčkoch v Európe. David bol nominovaný na cenu Radio Head awards v kategórii Album roka 2013 a 2015. Hudba.sk, nominácia na album roka 2016 a TOP album Ádécouvrir Absolument France 2013. V roku 2019 získal cenu za prínos do hudby. Spolupracuje s hudobníkmi z celého sveta. Napríklad: Erik Truffaz, Steven Wilson, Tim Bowness, Pat Mastelotto, Trey Gunn, Arve Henriksen a ďalší… David je považovaný za naproduktívnejšieho umelca,mladej generácie súčasnej doby.